Pochod za národ 14. marca 2009! Pravdu obuškami neumlčíte!

Stovky slovenských národovcov zaplnili 14. marca 2009 bratislavské Hodžovo námestie. Mladá generácia Slovákov oslavujúcich 70. výročie vzniku prvej Slovenskej republiky jasne ukázala, že s ňou treba počítať, že sa nebojí hanlivých označení, ani policajných obuškov! Sloboda národa a spravodlivosť nadovšetko – to je odkaz, aký nám zanechal Slovenský štát z rokov 1939-1945 a aký poháňal vpred aj účastníkov Pochodu za národ. Navzdory policajnej brutalite, mediálnym klamstvám a nenávisti zmanipulovaných zradcov dorazili až na Martinský cintorín, kde je pochovaný náš jediný pravý slovenský prezident Dr. Jozef Tiso. Mládež podporovali aj starí pamätníci, ktorí s úctou spomínali na štát, kde bol Slovák na svojom pánom, kde práca a chlieb nechýbala v slovenských rodinách, hoci bola vojna a kde sa dôsledne uplatňoval princíp otca národa Andreja Hlinku – Za Boha a národ! Vždy, všade a v každom ohľade! Na zhromaždnie prišli aj nacionalisti z Poľska, Čiech, Nemecka a Maďarska. Demonštrovali tak snahu zanechať sváry, odsúdiť šovinizmus a spoločne bojovať za lepšiu budúcnosť našich detí v Európe suverénnych národov!

Neúspešný pokus zastaviť Pochod za národ
Nepriatelia slovenského národa, skrývajúci sa za heslá o humanite a demokracii, ale pritom ignorujúci zákon i slobodu slova, sa pokúsili zastaviť veľký Pochod za národ ešte pred jeho začiatkom. V stredu 11. marca prepadli Pobočkníka Vodcu Slovenskej pospolitosti (SP) Michala Laššáka pred jeho vlastným domom. Ale vidiac, že tento sa nedal, zbabelo utiekli. V noci, len deň pred začiatkom pochodu podpálili a zdemolovali auto Vodcu SP Ivana Sýkoru. Napriek tomu, že boli o tomto prípade informované viaceré televízie, ani jedna z nich o ňom neinformovala. Zo strachu, že by sa mohla verejná mienka obrátiť v prospech slovenských nacionalistov a namiesto stoviek by vyšli 14. marca do ulíc tisícky Slovákov. Títo „demokrati“ sa pokúsili zablokovať aj trasu pochodu, nedbajúc na zákon, podľa ktorého sa dopúšťali minimálne priestupku, ak nie trestného činu. Všetko s tichým súhlasom polície, ktorá namiesto toho, aby ich ako narušiteľov riadne ohláseného zhromaždenia rozohnala, radšej prikázala zvolávateľovi zmeniť trasu pochodu. Kto sú títo ľudia, proti ktorým sa polícia bojí zakročiť aj keď porušujú evidentne zákon? Pozrime sa len na niekoľko z nich a hneď nám bude jasné o koho ide! Jarmulky na hlavách nosí len jedna skupina! Skupina, ktorá je nedotknuteľná a ktorej slúži aj vláda na Slovensku!

Zámienkou na rozpustenie sa stal národný pozdrav
Oslavy 70. výročia vzniku Slovenského štátu sa niesli od začiatku v dôstojnom duchu a nebyť politickej objednávky na ich narušenie, nestalo by sa nič zvláštneho, ani násilného. Po úvodnom prejave Vodcu SP Ivana Sýkoru nasledoval prejav bývalého Vodcu SP Mgr. Mariana Kotlebu. Tento muž na vlastnej koži už mnohokrát zažil, aké je to byť nacionalistom, kráčať proti prúdu a mať iný názor, ako má vládnuca väčšina. Aj tentoraz sa nebál pomenovať veci pravými menami. Skorumpovanú vládu podrobil tvrdej kritike. Jeho slová útočili na dvojaký meter, neslobodu, policajný útlak, posluhovanie Európskej únii a sociálnu nespravodlivosť. Dav ľudí, ktorí ho počúval čoraz viac horel odporom voči vláde, ktorej je všetko iné prednejšie, ako vlastný slovenský národ. Voči vláde, ktorej slová o národe narážajú na tvrdú realitu skutkov demontujúcich našu suverenitu a samostatnosť (viď napr. podpora Lisabonskej zmluve EÚ).
Po týchto burcujúcich slovách Mariana Kotlebu dostala vládna moc zo slovenských nacionalistov taký strach, že jej stačili len dve slová na to, aby rozpustila zhromaždenie stoviek ľudí, a následne začala biť každého, kto sa odmietol podrobiť jej nezákonným totalitným praktikám. Ako prvý skončil v jej rukách Marian Kotleba. Jeho posledné slová polícia využila na to, aby ho vytiahla z davu, zadržala a odvliekla preč. Čoho sa dopustil? Komu ublížil? Čo hrozné, útočné a urážlivé povedal? Nič viac ako tradičný slovenský národný podzrav „Na stráž!“! Vládna moc dobre vie, že bežný pozdrav Na stráž! nie je propagácia fašizmu. Je to len absurdná zámienka na prenasledovanie ďalších nacionalistov a umlčanie nepohodlných názorov na politickú objednávku! Celé roky sa ním nacionaliti zdravili, a to aj verejne, aj pred políciu. No po 17. novembri 2008 sa zrazu z legálneho stalo nelegálne! Stačil jeden “znalecký” posudok, ktorý urobil z dvoch slov, ktoré ako prví používali Slovenskí katolícki skauti, propagáciu fašizmu! Posudok historika zo Slovenskej akadémie vied, ktorá sa stal útočiskom komunistických pohrobkov, vrátane židovského dôverníka ŠTB Ivana Kamenca. Dôvod? Tento pozdrav používala aj Hlinkova garda (HG). Čo bude nasledovať? Zakážu používať aj Štúrove heslo: „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí!“, ktoré bolo vyryté na dýkach HG? Bude trestné aj nosenie čižiem, uniforiem alebo opaskov? Pretože ich používala aj HG? Zakážu nakoniec aj dvojkríž? Veď aj ten mala v znaku aj Hlinkova garda! Dokedy ešte budeme ustupovať? Dokým nám nezakážu používať Hlinkovo heslo „Za Boha a národ!“? Dokým nás všetkých nepozatvárajú len preto, že verejne povieme, že slovenský národ je pre nás Slovákov vždy na prvom mieste? Dovtedy kým sa nestane nacionalista, národovec či vlastenec synonymom pre nebezpečného kriminálnika? To už bude neskoro!

My sa nedáme!
Tentoraz sa však účastníci spomienky zradcovskej vláde nepodvolili. Tentoraz necúvli pred protiprávnymi vyhrážkami ľudí, ktorí nepoznajú zákon ani spravodlivosť. Skandovaním: „Sloboda slova!“, „Policajný teror, nikdy viac!“ , „My chceme Kotlebu!“ alebo “My sa nedáme!” vyjadrovali jasný nesúhlas s počínaním polície aj zástupcu Starého mesta Karola Pancu, ktorý nemal odvahu ani len predstúpiť pred zhromaždených ľudí a verejne pred všetkými oznámiť svoje protiprávne rozhodnutie. To urobil až starosta Petrek z bezpečia policajného auta, aj to spôsobom, že väčšina zúčastnených jeho slová nemohla počuť. Ani on nedokázal uviesť dôvody, pre ktoré zhromaždenie rozpúšťa! Dokázal sa len oháňať zákonom, ktorý sám porušil! To už polícia nasadila psov, kone i ťažkoodencov! Bila a zatýkala aj ľudí, ktorí pokojne stáli alebo len bránili svojich kamarátov, do ktorých policajti kopali na zemi! No ani brutálne zadržanie ôsmych nacionalistov nezabránilo Pochodu za národ prejsť až k hrobu prezidenta Slovenskej republiky Dr. Tisa. Hneď po opustení Hodžovho námestia sformovali sprievod, ktorý na čele s transparentom s nápisom „Za Boha a národ“! pokračoval ďalej. Pri hrobe pána prezidenta navzdory všetkému prehovoril Vodca SP Ivan Sýkora, predseda Slovenskej ľudovej strany Jozef Sásik, aj delegát zo spriatelenej poľskej organizácie.
Márne sa tešili tí, čo si mysleli, že pochod zastavia blokádou. Márne sa tešila polícia, že pochod skončí ich brutálnym zásahom. Pravda sa obuškami neumlčí! A čím viac vláda útočí, tým väčší a odhodlanejší odpor sa proti nej dvíha! Len skutočne zaujatý človek môže tlieskať tomuto prenasledovaniu ľudí za názor. No totalitnej svetovláde sionistov sa nevyhne ani on. Ani on nebude ušetrený ich totálnej kontrole. Aj on bude obeťou kriminálnych zločinov a sociálnej katastrofy, do ktorej nás chcú uvrhnúť. Lenže potom už bude neskoro! Preto všetci čo sa ešte tešíte z toho, ako polícia potláča „pravicových extrémistov“, uvedomte si, že sa tešíte z vlastnej skazy, ktorá príde aj na vás! Uvedomte si, že idete proti sebe! Tak ako 14. marec 1939 začal novú éru slovenskej samostatnosti, tak aj 14. marec 2009 odštartoval nový boj za slobodu, za sociálnu spravodlivosť, za Boha a národ! Začala sa nová éra odhodlaného odporu voči nezákonnému násiliu, proti zneužívaniu moci, proti sionistickej vláde! A vám nepriatelia slovenského národa odkazujeme iba jediné: Sme slobodní ľudia, sme nacionalisti a preto sa vám nikdy nepodvolíme! K tomu nám Boh pomáhaj.

Videá z akcie si pozrite tu.