Nie je herec ako herec

Nedávno sa politicky korektnými médiami prevalila informácia, že obľúbená slovenská herečka Zdena Studenková sa nelichotivo vyjadrila o cigánskej komunite. Z rozhovoru s herečkou, ktorý  uverejnil český Reflex, je však zrejmé, že nešlo o žiadne rasistické výroky, či nebodaj nabádanie na diskrimináciu cigáňov.

Pani Studenková len priamo povedala, aké má s cigánmi skúsenosti. Nepovedala že sú všetci zlí, to nie. Len že to s nimi vôbec nie je také bezproblémové a úžasné, ako sa nám mienkotvorné médiá snažia nahovoriť.

Pani Studenková nespravila nič, len prejavila svoj názor. V dnešnej dobe to však vôbec nie je málo, nakoľko na prejavenie iného ako „správneho“ názoru treba aj dávku odvahy.  Ako vždy, aj v tomto prípade sa hneď našiel niekto, kto ako pes začal do pani Studenkovej štekať a dorážať.

Marián Labuda takto asi chcel využiť túto záležitosť na zviditeľnenie sa v očiach svojich chlebodarcov, nakoľko po tomto kedysi populárnom hercovi dnes neštekne ani len pes. Labuda v poslednej dobe totiž nedokázal vôbec nič – na rozdiel od Studenkovej. Nedávno sa síce pokúsil zosmiešniť pamiatku prezidenta 1. Slovenskej republiky Jozefa Tisa, no ani tento trápny pokus mu nevyšiel.

Musíme sa preto spýtať – koho tak veľmi pobúrili názory pani Zdeny Studenkovej? Slušných a pracujúcich Slovákov, ktorí z vlastnej skúsenosti veľmi dobre vedia, aké to je mať za susedov mnohopočetnú cigánsku rodinu, tých isto nie. Proti Studenkovej sa ozvali len smetiskoví  pseudointelektuáli a profesionálni skrachovanci, ktorí, oháňajúc sa demokraciou no zaslepení nenávisťou, zabudli na základné právo človeka v demokratickej spoločnosti. Na právo na vlastný názor, ktorý bez ohľadu na jeho obsah garantuje i Ústava Slovenskej republiky.