Kaliňákov dvojaký meter alebo ako je cigánsky kriminálnik viac ako pracujúci Slovák

Tento týždeň Slovenskom otriasol incident, ktorý sa stal 21. marca 2009 v Košiciach. V ten osudný deň bola šesťčlennou cigánskou tlupou prepadnutá, olúpená a zranená 65 ročná Slovenka. Už onedlho sa však policajtom podarilo počerných lúpežníkov zaistiť. Boli umiestnení do CPZ a následne proti nim vyšetrovateľ PZ začal trestné stíhanie.

Potiaľto by išlo o rutinný postup v súlade s Trestným poriadkom a so zákonom o policajnom zbore. Zasahujúci policajti však, možno vzhľadom na brutalitu cigánskej tlupy a zranenie starej pani, podľahli emóciám a na cigánov, umistnených v CPZ, trochu zatlačili. Nešlo však o fyzický, ale len o psychický nátlak. Policajti však spravili aj druhú chybu, a to, že ako malí chlapci si svoje nezákonné počínanie nahrávali. Netrvalo dlho a vďaka nahrávkam v mobiloch sa celý prípad prevalil. Nasledovalo burcovanie mimovládnych (čítaj sionistických) organizácií a rýchle a tvrdé zásahy zo strany ministra vnútra Kaliňáka a prezidenta PZ Packu, v dôsledku ktorých bolo skoro 20 policajtov vyšetrovaných a niekoľkí z nich boli obvinení s tým, že bol podaný návrh na ich prepustenie z policajného zboru. Z funkcií boli odvolaní štyria vysokopostavení policajti KR PZ Košice.

Avšak všetky tieto personálne opatrenia proti košickým policajtom, a to aj proti tým, ktorí sa na nezákonnom zásahu nepodielali, boli vykonané pred ukončením riadneho vyšetrovania, bez ohľadu na ich ústavné práva a to najmä prezumpciu neviny!

Možno sa postup ministra a policajného prezidenta javí ako, ba dokonca žiadúci. Iste, proti policajtom zneužívajúcim svoje právomoci treba postupovať dôrazne, o tom niet pochýb. Pochybnosti však začínajú vo chvíli keď zistíme, že minister vnútra a policajný prezident nie vždy tak odhodlane bránia poriadok a zákon v rámci Policajného zboru. Jeden malý príklad na ozrejmenie:

Je sobota 4. apríla, zhruba štyri hodiny ráno. Na stálu službu volá majiteľ istého banskobystrického baru s tým, že v jeho bare jeden zákazník robí výtržnosti. Následne je do baru vyslaná hliadka PMJ (podobne ako v košickom prípade), pričom sa však pred barom v priebehu piatich minút stretnú hliadky štyri (osem policajtov). Dotyčného občana vyvedú pred bar, kde ho v pokoji legitimujú, no následne ho za jeho reptania naložia do auta a predvedú na obvodné oddelenie. Napriek tomu, že občan išiel s policajtmi dobrovoľne (na čo je minimálne 7 svedkov – iných návštevníkov baru), títo proti nemu po príjazde do zadného dvora obvodného oddelenia (kde nie je nainštalovaná kamera) použijú násilie do takej miery, že upadá do bezvedomia. Policajti volajú záchrannú službu, ktorá občana v bezvedomí preváža do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Príbuzní zraneného podávajú sťažnosť i trestné oznámenie. Reakcia zo strany riaditeľa obvodného oddelenia je však zarážajúca – snaží sa príbuzných zraneného presvedčiť, aby trestné oznámenie na policajtov stiahli, že sa nič také vážne nestalo.

Takže tu máme dva podobné príbehy, avšak s úplne rôznym vyvrcholením. Pre lepšiu orientáciu si to zhrnieme do tabuľky:

Preto sa pýtame – je vari život a zdravie pracujúceho Slováka menej ako psychická ujma cigánskych kriminálnikov len preto,

že keď ide o Slováka, tak sionistické psy mlčia?

Pýtame sa tiež vás, poctiví policajti, kedy vám už dôjde že pre ministra Kaliňáka a pre Packu nie ste nič viac, len figúrky na šachovnici,

ktoré budú obetované kedykoľvek, keď si to “vyšší záujem”, resp. sionistické psy vyžiadajú?

Bez ohľadu na naše nie práve najlepšie skúsenosti s políciou žiadame,

ale zároveň tiež žiadame, aby boli oba incidenty nestranne a spravodlivo vyšetrené!

HV SP-NS